POLE DANCE 

Formy, história a súčasnosť. 

Pole dance je druh cvičenia na vertikálnej tyči, kde spájame tanečné prvky s akrobaciou. Pole dance si vyždaje značnú silu, pevnosť a flexibilitu, ktorú je možné získať postupne pri pravidelnom trénovaní. Hlavne silné úchopy, vrchná časť tela a silné jadro (core) nám pomáhajú pri rôznych otočkách, nástupoch na tyč, pri prevedianiach jednotlivých prvkov a ich kombinácií.

Všeobecne môžeme pole dance rozdeliť na dva smery Pole Art a  Pole Fitness. Pole Art je umelecký smer, ktorý je zameraný hlavne na tanec a vníma pole dance ako umenie pohybu v sprievode hudby. 
Pole Fitness je forma cvičenia, ktorá pomáha k posilneniu celého tela a jeho tvarovaniu ako celku.  V  dnešnej dobe  si už aj mnoho mužov zaraďuje Pole Fitness do svojho cvičebného programu. 
Ďalej sa stretávame s pojmamy, ako Pole Flow, Exotic Pole Dance, Pole Floorwork, Pole Workout... Každá jedna forma má trošku iné zameranie (viac tanca pri tyči, tanec na zemi, viac otočiek - menej akrobacie, viac akrobacie, atď.), ale hlavným ostáva, že stále učíme naše telo a myseľ novým pohybom za pomoci tyče. 

Pole dancu sa môžeme venovať rekreačne alebo na profesionálnej úrovni. Okrem profesionálnych inštruktorov je mnoho športovcov, ktorí sa venujú len súťažiam pole dance. O súťaže nie je núdza, po celom svete existuje množstvo súťaži, ktorých sa dychtiví  športovci môžu zúčastniť. Na súťaže sa pripravujú dlhé hodiny, aby dokázali, čo v nich je. Súťažiť môžu v disciplínach muži, ženy, dvojice (ženské, mužské, zmiešané), svoju kategóriu majú aj deti a seniori. Hodnotí sa sila, flexibilita, nápad, prevedenie a mnoho ďalšieho, čo sa na a pri tyči dá ukázať.   

POLE DANCE TYČE

Štandardná tyč je zvyčajne vyrobená z dutého oceľového alebo mosadzného materiálu s kruhovým prierezom. Ďalšie tyče sú vyrábané z leštenej nerezovej ocele, z pochrómovanej ocele, mosadze, niektoré sú potreté práškovým lakom alebo potiahnuté titánovou vrstvou. Každý tento povrch má iné priľnavostné (uchopovacie) vlastnosti. Leštená oceľ umožňuje rýchlejší a plynulejší tanec, je veľmi vhodná pre rôzne otočky; mosadzná tyč zas umožňuje väčšie trenie, čo znamená ľahšie udržanie sa na tyči pri prvkoch dole hlavou, udržanie sa v rôznych pózach a dovoluje prejaviť pomalší a zmyselnejší tanec.
Tyče sú rozperné a samostatne stojace s pevnou základnou konštrukciou - pódiom, ktoré nepotrebujú byť ukotvené o strop. Pripevnenie tyče o zem a strop zabezpečuje však väčšiu stabilitu.
Priemier tyče 50mm sa stáva pomaly minulosťou a štandardom je tyč s priemerom 45mm. Táto veľkosť  je dobrá pre dobrý úchop jednou rukou.  V niektorých štúdiach využívajú dokonca tyče aj 42mm. 
Tyče bývajú statické a rotačné. To znamená, že si tyč môžete prepnúť zo statického do krútiaceho sa režimu, ktorý funguje na základe gulôčkového ložiska.  Účelom tohto módu je získať väčšiu dynamiku a rýchlosť, čo je veľmi efektné na pohľad, ale zároveň aj náročné kvôli odstredivej sile.  Na súťažiach sa používajú zvyčajne obidva režimy. Pole dance športovci a tanečníci si tak musia behom jedného vystúpenia tyče prestriedať.
Na trhu sú ešte aj tyče s vizuálnymi efektami, ktoré sú väčšionu v nočných kluboch. Tieto tyče sú priesvitné, naplnené vodou, v ktorých plávajú rôzne trblietky a odrazové materiály. Môžu byť podsvietené. Používajú sa skôr na ľahšie tanečné kreácie, inak si môžete ľahko na nich spôsobiť odreniny.

DOPLNKY

Niektorým ľudom sa pri cvičení na tyči dosť šmýka. Existujú rôzne prípravky, ktoré pomáhajú lepšie sa "prilepiť" na tyč.  Môžu byť práškovej, tekutej a dokonca voskovej konzistencie. Tieto prípravky sa môžu nanášať na ruky a niektoré aj na celé telo.  Niektoré prípravky optimálne zvláčnia pokožku, ktorá potom priľne k tyči. 

 

ĎALŠIE FORMY

Čínsky cirkus je kombináciou šplhu, náročných statických póz a akrobatických prvkov na dlhých oceľových tyčiach. Na predstavenia sa často používa niekoľko tyčí, kde artisti preskakujú alebo dokonca „presaltujú“ z jednej tyče na druhú.

Mallakhambha je indický tréningový program, ktorý sa neskôr stal prípravou pre wrestling. Pracuje s vlastnou váhou cvičenca, keď jeho telo skoro stále rotuje, takže dochádza k rozvoji celého tela. Cvičenie sa realizuje na drevenom kole.

Počiatky pole dance však majú niekoľko historiek zo všetkých kútov sveta.

Afrika: tento „pra-pole dance“ bol “prevádzkovaný africkými domorodými kmeňmi. Zasnúbené ženy provokatívne tancovali okolo dreveného totemu (v tvare penisu), aby ukázali svojim nastávajúcim mužom, ako veľmi sa s nimi chcú milovať.

Ríša sumerská: bohyňa lásky Inanna zostúpila do podsvetia, aby našla svojho milenca Damouza. Musela prejsť siedmimi bránami a u každej brány si odložila jeden závoj a šperk. Keď prechádzala peklom, zem bola po túto dobu neúrodná, ale akonáhle sa vrátila späť, pôda plodila ako nikdy.

Ďalšia domnienka o začiatkoch pole dance je spojená s Maypole (májová ozdobná tyč), ktorá sa využívala behom pohanských rituálov (12. storočie), keď sa okolo nej tancovalo. Podobne i tu sa opakuje symbol úrody a plodnosti. Pikantnosťou tohoto rituálu bol fakt, že jeho súčasťou  boli aj sexuálne orgie – milenci boli povzbudzovaní, aby vykonávali sex na verejnosti.

HISTÓRIA POLE DANCE

Pole dance je známy už o niečo skôr, ako si možno vieme predstaviť. Tanec na/pri tyči mapujeme už pár tisíc rokov dozadu, a to v Číne. Číňania používali tyče, vyrobené z dreva, ktoré mali zapichnuté do zeme. Na nich robili série akrobatických prvkov pred cisárom (tieto vystúpenia ešte stále môžete vidieť v známom Cirque Du Soleil).

Avšak pole dance, aký poznáme dnes, vznikol asi v roku 1920, v čase krízy v Amerike. Už v tomto čase existovali stany, zabávajúce ľudí, ktoré chodili od mesta k mestu. V jednom z malých stanov, obklopujúce jeden hlavný stan, sa skrývali erotické ‚Hoochi Coochi’* tanečnice, ktoré podnetne tancovali na malých javiskách pred aplauzujúcim publikom. Podľa veľkosti šapitó, stan s tyčou bol situovaný v jeho najvzdialenejšom kúte. Tanečnice pristúpili k tyči a začali tancovať. Takáto tyč sa stala tyčou tanca ako ju poznáme aj dnes, ale technicky ‚vyspelejšou’ a spoločensky akceptovanou.

Pole Dance prešiel zo stanu do barov pre zábavu v rokoch 1950 až do rokov 1980, keď sa pole dance a striptíz stal populárnym v Kanade a potom v USA.

V roku 1990 kanaďanka Fawnia Mondey získala zručnosť v pole dance a začala učiť ženskému ‚umeniu’ ženy v domácnostiach. Bola prvou, ktorá vydala inštruktážne dvd pre pole fitnes a tanec.

Roky 2000 – 2010 sú roky, keď sa pole dancing rozvil do ďalších rôznych štýlov, exotiky a fitnesu a ešte sa stále rozvíja. Pripravujú sa cvičebné programy aj pre tehotné ženy a ženy po pôrode.

*vysvetlenie: akt, kde jeden človek (zvyčajne žena) predvádza lap dance druhému (zvyčajne muž) verejne ako milostnú predohru s úmyslom ďalšieho sexuálneho kontaktu.

POLE DANCE VO SVETE V SÚČASNOSTI 

Majstrovstvá sveta v pole dance & fitness 2010 sa konali v Tokiu a zúčastnilo sa  11 národností. Víťazka, Japonka Mai Sato, trénuje 5 x týždenne po 5 hodinách a potvrdzuje, že príprava je naozaj veľmi náročná – okrem perfektného zvládnutia techniky z gymnastiky vyžaduje výbornú silovú i vytrvalostnú kondíciu.

Inštruktori Pole Dance sa jednomyseľne zhodujú, že pole dance & fitness by sa mal stať rešpektovaným športom tak isto, ako napríklad skateboarding, ktorý tiež nikto spočiatku nebral vážne. Ľudia okolo Pole Dance lobujú aspoň o testovacie zaradenie tohoto športu na Olympiádu v Londýne a potom oficiálne v Riu o 4 roky neskôr.

Ťažkou úlohou pole komunity je zbaviť pole dance imidžu nemravnosti, ktorá je hlavnou prekážkou pre zaradenie medzi oficiálne športy. Všetko preto robí napr. známa britská inštruktorka KT Coates, ktorá založila petíciu na podporu zaradenia pole dance do Olympijských hier 2012. Aktuálne podpísalo petíciu niečo cez 7 000 ľudí. 

Informácie získané z internetu a od vertigopolefitness.cz. Ďakujeme!